MgA. Elena Fialková
Je architektka, autorka projektu Redefinícia Pražského hradu, v rámci svojej akademickej práce skúma vzťah architektúry a politiky. Hlavným iniciátorom jej práce je kríza demokracie na zač.21. stor. a vývoj vzťahu architektúry a politiky po páde komunismu v kontexte Európy.
Po ukončení štúdia na UMPRUM v ateliéri Romana Brychty A4 plynule pokračuje v práci na dizertačnom projekte Architektúra demokracie taktiež tam. V rámci štúdia sa zúčastnila dvoch medzinárodných odborných konferencií v Londýne a Aténach, mala komentovanú prehliadku pre CAMP na Pražskom hrade, vystúpila na Pecha Kucha Night Prague vol.58., publikovala pre ART TALK REVUE 3 a ERA 21 (číslo Éra 1918-2018 - 05/2018), prezentovala na WAVE CAMP 02 - Vyloučené lokality, v roku 2019 vyhrala s týmom súťaž na rekonštrukciu vstupných priestorov Ministerstva priemyslu a obchodu v Prahe.
V poslednom období pracovala na výzkumnomu projekte NAKI II. (Národná a kultúrna identita) v 4. sekcii Architektúra a politika po roku 1989, kde je autorkou textov: Sídla moci top down, Paradoxy demokracie na príklade Pražského hradu, Hranica a rozhovoru s Petrom Pithartom.
projekt: Architektúra demokracie
V čase kríze demokracie sa otvárajú nové otázky i v obore architektúry. Architektúra je dnes dotazovaná po obsahu pojmov, ktoré má reprezentovať, symbolizovať a zhmotňovať. Dochádza k redefinícii významu mnohých inštitúcií, verejných stavieb, architektúry v politickom kontexte. Aký vplyv má politika na fungovanie budov a aký vplyv má architektúra vo fungovaní inštitúcií? Ako sa k sebe navzájom vzťahujú demokracia a architektúra? Čo má dnes architektúra týchto stavieb reprezentovať?
Politický vývoj v roku 1992 rozhodol, že Česká republika stála pred voľbou svojich politických sídel nového štátu. Väčšina inštitúcií sa však nedočkala diskusií o stavbe nových architektonických ikon či verejných architektonických súťaží. Má architektúra potenciál i v Českej republike byť nielen pozadím pre politické procesy, ale sama na politike participovať skrze priestory, ktoré vytvárajú špecifickú formu dialógu?
